Čo mi priniesla pauza od Instagramu?
Odišla som z instagramu...
Posledné roky boli pre mňa plné zmien.
Stala som sa mamou, 2x som sa kompletne sťahovala, veľa som študovala, zmenila som úplne svoju profesiu. Začala som podnikať, tvoriť web, prinášať svoje služby a pravidelne som vystupovala zo svojej komfortnej zóny svojou tvrobou práve na Instagrame alebo aj v týchto newslettroch...
Všetko sa dialo prirodzene a dosť rýchlo a ja som sa v tom celom nejak nestihla ani zastaviť a zreflektovať, ako mi v tom celkovo je (obuvník chodí bosý, že?).
V poslednom čase som ale pociťovala nedostatok energie, čoraz viac frustrácie, miestami apatie a nechuť tvoriť, čo ma prinútilo posvietiť sa na to, odkiaľ sa to berie, kedže svoju aktuálnu prácu milujem...
Už dlhšie prichádzala myšlienka a hlavne pocit, že mi na Instagrame nie je dobre, ani ako tvorkyni a už vôbec nie ako konzumentovi, ale ten tichý hlas vo mne, ma stále presvedčil...
- venovala si tomu toľko času a energie, nemôžeš len tak odísť
- o všetko tým prídeš, funguješ len na tejto jednej sieti
- ešte sa prekonaj a buď konzistentná
- veď sa tam skvelo inšpiruješ
- pri scrollovaní si príjemne oddýchneš (alebo žeby vôbec...)
A ja som sa stále presvedčiť nechala. Určite v tom zohrala rolu aj forma závislosti, ktorú som nevidela dosť jasne alebo len nechcela vidieť?
No niekde vnútri som len zbierala odvahu naozaj počuť SEBA...
A tak som jedného dňa vzala do rúk telefón a napísala som post o tom, že odchádzam...
Aj keď som si myslela, že to bude extrémne náročné, opak bol pravdou.
Išlo to neuveriteľne ľahko a keď som post zverejnila, niečo ťažké zo mna opadlo...a v ten moment som vedela, že to bolo pre mňa najlepšie rozhodnutiea trocha ma zamrzelo, že som to neurobila skôr.
Úprimne som čakala, že "abstinenčné príznaky" sa dostavia rýchlo a že nutkanie si poscrollovať bude silné, ale na moje prekvapenie, mi to ani nenapadlo a netráviť tam svoj čas, mi prišlo ako najprirodzenejšia vec na svete.
Čo mi to zatiaľ prinieslo do života:
- viac vedomého času
- chuť, energiu a nápady znova tvoriť
- plnšie prežívanie vzťahov a prítomnosti
- chuť znova čítať a študovať, to čo chcem (nie to, čo mi podsunie algoritmus)
- celkové spomalenie
- kľudnejšiu myseľ bez stoviek stimulov denne
- schopnosť dlhšie sa sústrediť
- menšiu potrebu sa hodnotiť a porovnávať
A mimo ďalšie veci aj veľkú chuť sa s vami o moju skúsenosť podeliť.
Nevnímam to ale, že to je teraz nutne potreba alebo cesta pre každého a vlastne to celé nemusí byť vôbec o Instagrame...
Som si vedomá a často to hovorím aj klientom, že aj keď dosť detailne poznám svoj HD a som koučka, aj ja si zažívam výzvy a náročné chvíle, keď svoj vnútorný hlas prepočujem alebo sa nedokážem na danú sitiáciu pozrieť z nadhľadu.
Práve všetky moje služby a programy sú inšpirované tým, čo si v živote riešim, čo ma zaujíma a čomu venujem svoju pozornosť.
Sama ešte neviem, či alebo kedy sa na Instagram vrátim alebo nájdem iný spôsob, ako byť ~ ako Projektorka vidieť :)
Som však zatiaľ nesmierne vďačná za túto skúsenosť, pretože (aj keď sa to ťažko dáva do slov) na pozadí mojej aktuálnej vnútornej premeny je kľúčová.
Dovoliť si stíšiť sa a "vypnúť" vonkajší svet, aby som mohla zreteľnjšie počuť seba.