3 najlepšie koučovacie otázky pre mňa
Aj keď som koučka a pracujem s Human Designom, zažívam aj chvíle, keď pochybujem, bojím sa, neviem sa rozhodnúť alebo mám pocit, že sa v tom, čo prežívam, neviem úplne zorientovať.
A možno práve preto mám koučing tak rada. Nevnímam ho ako zaručené rady zvonku, ale ako priestor, kde môžem lepšie počuť seba a budovať svoje seba~vedomie. Stále som presvedčená, že máme všetky odpovede urkyté v sebe.

Koučing vnímam ako nástroj, ktorý nám pomáha vedome sa zastaviť a pozrieť sa na vec z iného uhla. Získať odstup, uvedomenie a možnosť urobiť niečo inak...
Aj mne sa deje, že...
Odkladám rozhodnutia.
Bojím sa a pochybujem.
Presviedčam samú seba, že ešte nie je správny čas.
A pritom niekde vo vnútri viem, že potrebujem urobiť krok.
(Samo)koučovacie otázky mi vtedy pomáhajú zostať chvíľu pri tom, čo sa vo mne deje, namiesto toho, aby som podvedome alebo automaticky skĺzla k tomu, čo robím vždy.
Tieto tri otázky sa mi osvedčili pri práci s klientami, ale veľmi rada ich používam aj pre seba.

1. Čo najhoršie sa môže stať?
Keď sa bojím, moja hlava vie vytvoriť obrovské množstvo strašidelných scenárov.
Čo ak to nedopadne dobre?
Čo ak sa rozhodnem zle?
Čo ak to nezvládnem?
A práve vtedy sa snažím neutiecť od strachu, ale dať mu priestor a pozrieť sa naň bližšie.
Čo najhoršie sa môže stať?
Konkrétne a detailne.
Čoho sa vlastne naozaj bojím?
A keby sa to stalo, čo by to pre mňa znamenalo?
Často zistím, že samotný strach je väčší než situácia, ktorej sa bojím.
A niekedy objavím, že za ním je niečo dôležité.
Potreba bezpečia.
Strach zo sklamania.
Túžba mať veci pod kontrolou,
alebo obava, že urobím krok, po ktorom už nebude cesty späť.
Keď si to zvedomím a pomenujem, môžem sa s tým stretnúť.
A práve to často vytvára priestor, kde strach stráca svoju silu.
2. Čo je na tom dôležité pre mňa?
Táto otázka ma vracia z hlavy späť k sebe.
Keď riešime nejakú situáciu, veľmi ľahko začneme premýšľať nad tým, čo by sme mali, čo sa očakáva alebo čo by bolo najrozumnejšie.
Preto sa rada zastavím pri otázke a snažím sa na ňu úprimne si odpovedať:
Čo je na tom pre mňa naozaj dôležité?
sloboda,
pokoj,
rodina,
úprimnosť,
tvorivosť,
bezpečie,
potreba zastať sa seba...
Keď mám jasno v tom, čo je pre mňa dôležité, môžem sa oprieť o svoje autentické hodnoty a vybrať si prvý malý krok alebo cestu, ktorá dáva zmysel mne, bez ohľadu na tlak alebo očakávania okolia.
3. Čo by som poradila dobrej kamarátke?
Toto je otázka, ku ktorej sa vraciam často.
Keď sa niečo týka nás, sme priamo uprostred toho. Máme silné emócie, obavy či očakávania.
A práve preto niekedy vidíme len jednu obmedzenú cestu.
Keď nám však rovnakú situáciu prinesie kamarátka, zrazu sa nám otvorí širší obraz.
Vieme sa na ňu pozrieť v širšom kontexte a často jej dokážeme ukázať možnosti, ktoré sami v sebe nevidíme.
Preto sa rada na chvíľu presuniem do tejto pozície:
Keby mi toto rozprávala kamarátka, čo by som jej poradila?
Čo by som jej pomohla uvidieť?
Čo by som jej pripomenula?
Aké možnosti by som jej ukázala?
A potom sa môžem k svojej situácii vrátiť s nadhľadom.
Niekedy práve ten malý odstup stačí na to, aby sa objavila možnosť, ktorú som predtým cez vlastné emócie nevidela.
Koučing pre mňa nie je o tom, že niekto preberie zodpovednosť za môj život.
Práve naopak.
Pomáha mi tú zodpovednosť zobrať späť do vlastných rúk.
Vytvoriť si priestor.
Zastaviť sa.
Nadýchnuť.
Všimnúť si, čo sa vo mne deje
a potom sa rozhodnúť, či chcem urobiť niečo inak.
Náročné situácie sú stále súčasťou života. Rozdiel vnímam v tom, ako nimi prechádzam. Učím sa zastaviť, nadýchnuť, pozrieť sa na vec z odstupu a znovu počuť seba.
A práve v tom mi koučing a aj tieto 3 otázky vedia pomôcť.

Otázky si môžeš niekam zapísať alebo tento obrázok rovno uložiť.
Ako malé zastavenie sa vo chvíli, keď potrebuješ získať trochu priestoru a znovu počuť seba. 🤍

