Ako vyzerá projektorské pozvanie?

Keď som ako Projektorka s Human Designom začínala, čakanie na pozvanie a uchopenie projektorskej stratégie, bola pre mňa celkom výzva. Po rokoch štúdia, ale hlavne vlastného experimentovania, mám pre vás malú pomôcku, ako sa v tom lepšie zorientovať

1. Interakcia s druhými: menej je viac (ale kvalitne)

Projektor má prirodzený dar vidieť druhých do hĺbky. Vníma detaily, prehliadané súvislosti, neviditeľné vrstvy. Jeho pohľad môže byť transformujúci. Ale len vtedy, keď je rozpoznaný a pozvaný.

Naučila som sa, že v nových interakciách nie je mojou úlohou ponúkať svoju múdrosť bez toho, aby bola žiadaná. Mnohokrát som to robila – nevyžiadané rady, ale s dobrým úmyslom...

 Výsledok? Odmietnutie, uzavretie sa druhého alebo moje vlastné vyčerpanie a horkosť.

V interakcii s druhými by malo mať pozvanie formálnu podobu alebo fromuláciu a je nevyhnutné, aby sme predišli pocitu horkosti. Malo by byť založené na našich prirodzených daroch a talentoch, nie na projekciách druhých (viac v bode 4).

 2. Vzťahy, ktoré trvajú: pozvanie sa vyvíja

V dlhodobých vzťahoch – partnerských, priateľských či pracovných – je dôležité pozvanie cítiť na hlbšej úrovni.

Nie nutne každý deň, nie formálne. Ale skôr ako prítomnosť rešpektu, rozpoznania, priestoru pre moje vhľady.

Zistila som však aj to, že pozvania môžu vyprchať. Zvyk, rutina, únava, alebo zmena smeru niekoho z nás môžu spôsobiť, že sa vo vzťahu prestanem cítiť naozaj videná.

A práve tu prichádza priestor pre projektorskú vnímavosť a rozhodnutie, čo s tým ďalej.

 3. Pozvanie od života-energetické/situačné

Nie všetky pozvania prichádzajú od ľudí. Niektoré prináša život sám.

Zistila som, že keď prestanem tlačiť, plánovať, iniciovať z hlavy – svet ku mne začne prehovárať.

Cez situácie. Signály. Synchronizity. Podnety.

Prináša nám situačné alebo energetické pozvania, ˇčasto nie v kontexte interakcie s druhými ľuďmi, ale so svetom a životom samým.

Potom prichádza na rad Autorita (v mojom prípade spontánna Slezina), ktorá mi v prítomnom okamihu našepkáva, čo je pre mňa zdravé. 

Prechádzka, keď ma pošteklí na tvári slnečný lúč?

Kniha, ktorú som zrazu zbadala v polici?

Keď si dovolím počúvať a vytvorím si priestor, dejú sa malé zázraky.

4. Nie každé pozvanie je pre mňa

Toto bolo možno najdôležitejšie uvedomenie.

Nie všetko, čo znie ako "pozvanie", je naozaj moje. Niektoré pozvania sú len odrazom projekcie iných. Vidia vo mne niečo, čo im naozaj neviem priniesť.

Iné sú zase lichotivé, ale len pre Hlavu alebo prevláda strach, že ak poviem nie, prídem o niečo. O uznanie. O lásku. O príležitosť.

Tu prichádza na scénu moja Autorita – teda vnútorný kompas, ktorý rozhoduje, čo je pre mňa správne.

A učím sa jej dôverovať. Aj keď to znamená niekedy povedať nelogické "nie" na pozvania, na ktoré by som v minulosti kývla bez vahánia.

 5. Dovoľ si zlyhať. A ochutnávať.

Aj keď som na začiatku s Human Designom veľmi chcela všetko "robiť správne", prijatie toho, že môžem robiť chyby, mi prinieslo najhodnotnejšie skúsenosti.

Niekedy som povedala "áno" na pozvanie, ktoré bolo trpké. Niekedy som prepásla to, ktoré mohlo byť sladké.

Ale v každý krok ma posunul a posúva na ceste k lepšiemu a citlivejšiemu vnímaniu seba a mojej Autority.

 Milí Projektor,

tvoja energia, vedenie a autentické vhľady su nesmierne cenné pre tento svet.

Neznižuj svoju hodnotu tým, že ich rozdávaš každému a všade bez toho, aby si bol naozaj videný a pozvaný.